Životopis Modlitba Publikácia
Boží služobník
otec Anzelm od sv. Andreja Corsiniho OCD
Maciej Józef Gądek (1884-1969)
Zakladateľ Kongregácie sestier karmelitánok Dieťaťa Ježiša
Narodil sa 24. februára 1884 v Maršoviciach, vo farnosti Negoviči, v Krakovskej arcidiecéze v Poľsku. Od roku 1895 bol vo Vadoviciach alumnom karmelitánskeho kláštora a žiakom miestneho gymnázia. V roku 1901 prijal v Czernej karmelitánsky habit a o rok neskôr zložil rehoľné sľuby. Keď v noviciáte odhalil, že je "Máriiným synom", zasvätil sa jej úplne. Prijatému rozhodnutiu: "chcem a musím byť svätým" bol verný až do konca života. Teologické štúdium absolvoval v Ríme a tam aj 25. júla 1907 prijal kňazské svätenia. V rokoch 1909 - 1918 prednášal teológiu v Krakove, Linzi a Viedni, bol súčasne aj vychovávateľom bohoslovcov. Bol známy aj ako horlivý dušpastier, duchovný sprievodca, rekolekcionista a kazateľ. V Krakove založil a viedol Bratstvo Pražského Jezulátka. V rokoch 1918-1920 bol priorom vo Vadoviciach, kde založil Nižší seminár. V roku 1920 bol vymenovaný za prvého provinciála obnovenej Poľskej provincie Bosých karmelitánov. Usiloval sa získať skonfiškované kláštory a tiež horlivo pracoval nad obnovou hlbokého vnútorného života karmelitánskych spoločenstiev.
V roku 1921 v spolupráci s Božou služobnicou Matkou Teréziou od sv. Jozefa (Janinou Kierocinskou 1885 - 1946) založil Kongregáciu sestier karmelitánok Dieťaťa Ježiša, ktorej odovzdal charizmu Božieho detstva podľa ?malej cesty? sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša. Vo vtedajšom Poľsku propagoval kult i doktrínu Malej svätej.
Od roku 1925 prebýval v Ríme, kde zorganizoval Medzinárodné karmelitánske kolégium "Tereziánum" a v rokoch 1926 - 1945 bol jeho rektorom. V rokoch 1931 - 1947 vo funkcii generálneho poradcu vizitoval množstvo rôznych rádových provincií. Na základe menovania pápeža Piusa XI. bol apoštolským vizitátorom duchovných seminárov v Poľsku, národných kolégií v Ríme ako aj konzultorom Kongregácie pre semináre a univerzity.
Po návrate do Poľska v roku 1947 ho trikrát zvolili do úradu provinciála. Vždy prejavoval horlivosť v kňazskom a karmelitánskom živote, vrúcne miloval Boha, bol rozvážny, pokorný, jednoduchý a radostný, s láskou sa vciťoval do potrieb blížnych. Celý jeho život bol povzbudzujúcim príkladom trpezlivosti a radostnej vernosti karmelitánskej regule. S otcovskou láskou sa usiloval o vysokú úroveň duchovného života spolubratov a spolusestier. Postaral sa tiež o dôkladnú duchovnú formáciu kongregácie, ktorú založil a často navštevoval jednotlivé spoločenstvá. Duchovne viedol veľa zasvätených osôb i laikov, ktorých sprevádzal k svätosti.
Posledných desať rokov života strávil v karmelitánskom kláštore v Lodži. Svoj apoštolát uskutočňoval perom, modlitbou a utrpením. Napriek slabému zdraviu a vnútorným ťažkostiam až do konca bol verný modlitbe a zúčastňoval sa na celom živote spoločenstva. Tajomstvo svojho života vyjadril v slovách: ?Celý život som sa cvičil v láske k Dieťaťu Ježišovi?. Zomrel v povesti svätosti 15. októbra 1969. Jeho pozostatky po exhumácii sú uložené vo vstupnej časti Kostola bosých karmelitánov v Lodži. Lodžská arcidiecéza uskutočnila beatifikačný proces v rokoch 2002 - 2008. Všetky dokumenty procesu následne odovzdala Kongregácii pre kanonizácie v Ríme.